Imrich Frivaldský zložil po 56 rokoch hlásateľský mikrofón

Takmer šesť desiatok futbalových sezón sa z reproduktorov na handlovskom ihrisku ozýval hlas Imricha Frivaldského (80). Na začiatku augusta sa pre pokročilý vek rozhodol hlásateľskú stoličku opustiť, futbal však bokom neodsunul.

„S výnimkou dvojročnej prestávky som robil hlásateľa na domácich zápasoch od roku 1955. Teraz mi už i horšie slúži zrak, aby som dovidel na čísla na dresoch hráčov v najvzdialenejšom kúte ihriska a trošku ma trápi cukrovka, tak som sa rozhodol skončiť. Všetko ostatné je vďakabohu v poriadku, takže futbalom žijem i naďalej - som pravidelným divákom v Handlovej, občas zájdem i do Prievidze, sledujem dianie v slovenskej reprezentácii,“ povedal na úvod rozhovoru Imrich Frivaldský.

S futbalom začínal v dorasteneckom tíme ŠK Handlová, na pozícii vtedajšej pravej spojky pôsobil i po vojenčine v drese Chemika Handlová v okresnej súťaži dospelých. A práve počas základnej vojenskej služby v Senici sa po prvýkrát dostal za hlásateľský mikrofón.

„Na vojne som po prvý raz zasadol na hlásateľskú stoličku, začínal som komentovaním ľahkej atletiky, keď sa konali rôzne armádne behy. Po návrate do civilu ma kamarát Jozef Hájovský požiadal, či by som sa nepodujal robiť hlásateľa, nuž a zotrval som do júna 2013. Komentoval som množstvo športových aj kultúrno-spoločenských akcií, napr. prípravu na Spartakiádu, prím hral ale vždy futbal,“ spomína rodák z Kamenca.

„Najkrajšie spomienky mám na zlaté obdobie handlovského futbalu v 60. – 70. rokoch, kedy sme hrali druhú celoštátnu ligu, na zápasy chodili bežne tri tisícky divákov, v roku 1968 sme sa prebojovali do finálovej osmičky česko-slovenského pohára, keď sme porážali prvoligové tímy ako Banská Bystrica či Teplice a zastavili sme sa až v osemfinále, keď Handlová podľahla 2:4 Vlašimi,“ pokračuje v rozprávaní hlásateľská legenda.

Aká najkurióznejšia udalosť ho napadne pri pohľade späť do bohatej histórie odkomentovaných duelov?

„Ešte na starom futbalovom ihrisku, kde dnes stojí ZŠ na Morovnianskej ceste som pred stretnutím s Iskrou Púchov vošiel do kabíny za trénerom Majsnerom, aby mi nadiktoval zostavu. Bol už trošku napätý a nervózny, ako pred zápasom, na stole ležala futbalová lopta. Vzal som ju a napísal som na ňu 5:2. Presne taký istý výsledok sa v tomto dueli zrodil,“ odpovedá s úsmevom.

„Počas všetkých tých rokov som odhlásil nespočetné množstvo duelov, netrúfam si ani len odhadnúť výsledné číslo. Pri futbale som spoznal množstvo úžasných ľudí, našiel som si veľa priateľov a som vďačný, že som mohol spolupracovať s legendami ako napr. Laco Petráš, Oldo Bříza, Pavol Veterník, Jarko Maslík či Karol Matiaško. Každý víkend som žil futbalom, takže najväčšia vďaka za porozumenie a podporu patrí mojej manželke a deťom,“ dokončil Imrich Frivaldský.