MY: Miroslav Oršula stavia v príprave hlavne na disciplíne

Tréner prípravky ročník 2001 patrí spoločne s Ivom Belákom, Peťom Bugárom či bratmi Černákovcami medzi odchovancov prievidzského futbalu, ktorí sa vrátili na hornú Nitru, aby svojimi skúsenosťami prispeli k jeho obrode v našom regióne.

NITRIANSKE RUDNO. Miro Oršula s futbalom ako žiak začínal v MFK Nováky, ako dorastenec už hájil farby Prievidze.

„Zlaté časy" v Dukle Praha

Vtedajšia povinná vojenčina ho odviala do radov Dukly Praha. Ako sám hovorí, boli to „zlaté futbalové časy".

„Dostať sa do Dukly Praha bol veľký úspech. Na základe mojich výkonov som bol v hľadáčiku trénerov a po niekoľkomesačnom pôsobení vo VTJ Tábor som sa stal hráčom pražskej Dukly. Považujem to za jeden zo svojich najväčších futbalových úspechov," rozhovoril sa o aktívnej kariére Miroslav Oršula.

V drese „Vojakov" odohral päť sezón po boku takých vynikajúcich hráčov ako Pavel Nedvěd, Pavel Hapal či Petr Rada, sám s úsmevom hovorí, že „bol v dobrej spoločnosti".

Za úspechy získal aj čestné občianstvo

Okrem toho pôsobil v Kladne, na tri roky opäť posilnil vtedajšiu prvoligovú Prievidzu pod taktovkou kormidelníka Antona Dragúňa až nasledoval ďalší míľnik v jeho kariére - druholigový FK Baník Ratíškovice. Na angažmán v juhomoravskom klube spomína s rovnakým nadšením ako na slávnu Duklu.

„Celá štvortisícová dedinka žila futbalom. Tri sezóny bol totiž účastníkom druhej ligy, v roku 2000 sme sa dostali až do finále českého pohára, ba dokonca sme postúpili i do prvej ligy. Majitelia to však zrejme z finančných dôvodov nechali tak a na náš úkor postúpila Plzeň," povedal bývalý záložník, ktorý sa po tomto úspechu stal čestným občanom obce Ratíškovice.

Srdcom i dušou pri futbale

„Veľké" zahraničné angažmán mu síce nevyšlo, vôbec to však neľutuje.

„Počas pôsobenia v bratislavskom Slovane som bol na skúške v belgickom FC Charleroi či 1. FSV Mainz 05, v ďalšej kariére ma ale zabrzdilo zranenie kolena. Hral som ešte osem rokov v rakúskej oblastnej súťaži za Askö Kaisersdorf, tam to už bolo také pokojnejšie, futbal som si užíval. Po návrate domov som chvíľu nastupoval za Lehotu a Cigeľ, vlani som kopačky už definitívne zavesil na klinec," zosumarizoval prierez svojou aktívnou kariérou. Za najväčší úspech aj tak považuje svoju manželku Evu a syna Jonáša.

Pri futbale však chcel ostať i naďalej, i preto prijal výzvu prezidenta klubu FC Baník Horná Nitra Roberta Šuníka zastrešiť ako tréner jednu z prípraviek.

„Futbalu sa venujem odmalička, stále ma to ku trávniku ťahalo. Takto som stále tam, kam patrím a môžem odovzdávať svoje skúsenosti ďalej. Veľmi mi pomáha Emil Sojka, ktorý je takou mojou pravou rukou," povedal o novej možnosti futbalovej sebarealizácie.

Na deťoch je najviac vidieť pokrok

V organizácii FC Baník Horná Nitra je mu sympatické hlavne to, že od slov o práci s mládežou sa prechádza ku konkrétnym činom.

„O mládeži sa všade a veľa s radosťou rozpráva, tu už vidím systematické kroky. Aj keď z hornej Nitry pochádza veľa talentov, práve práca s mládežou bola zanedbávaná. Tu sa postupne buduje silné zázemie či technické zabezpečenie od lôpt cez tréningové oblečenie po dopravu klubovým autobusom," je spokojný s podporou vedenia klubu.

„Na deťoch je najviac vidieť pokrok. Keď sám vidím, že chlapci, ktorí sa na začiatku po trávniku takpovediac motali, majú po systematickej príprave zlepšenú loptovú techniku či trúfnu si na kľučku, vtedy viem, že má moja práca zmysel," hovorí o tom, čo ho motivuje a pri práci s deťmi ženie vpred.

Disciplína je to najdôležitejšie

Miroslav Oršula má k dispozícii široký káder, na tréningy mu pravidelne chodievajú dve desiatky chlapcov.

„Chalani sú snaživí, rozumejú si medzi sebou a pre futbal sú naozaj zapálení," chváli svoj tím.

Za talenty považuje všetkých svojich hráčov.

„Nie vždy je najlepší ten, kto strelí najviac gólov. Dôležití sú i ďalší hráči, ktorí tie góly pripravia. Futbal je proste o kolektíve," dodal.

Z futbalového hľadiska sa svojim zverencom snaží vštepiť najmä disciplínu a zodpovednosť.

„Toto považujem za najdôležitejšie. Tréningy a príprava musia chlapcom prinášať osoh a to si musia uvedomiť i oni. Z hry musia mať radosť, nemôžu prípravu brať iba ako povinnosť. Zároveň získavajú i tréningové návyky, učia sa zodpovednosti, dochvíľnosti a na týchto základoch sa dá ďalej stavať," hovorí.

Kopec práce aj počas zimnej prestávky

Aj keď jesenná časť futbalových súťaží je už takmer na konci, o oddychu nemôže byť ani reči.

„Už máme zabezpečené priestory na prípravu počas zimnej prestávky. Budeme pracovať na zlepšení kondície, určite sa budeme venovať loptovej technike, obratnosti či koordinácii. Začiatkom decembra nás čaká turnaj v Liptovskom Mikuláši, ďalšie sú v štádiu rokovaní," prezradil plány na blížiacu sa zimu Miroslav Oršula.

Autor: P. Donko, MY