Robert Šuník: Keď si športovanie presadili profesionáli, musia si aj amatéri

Navrhuje dohrať sezónu systémom jar – jeseň.

V klube majú pätnást tímov, cez päťsto registrovaných hráčov. Zrekonštruovaný futbalový štadión v Prievidzi však zíva prázdnotou.

ROBERT ŠUNÍK, prezident jedného z najväčších amatérskych klubu na Slovensku apeluje na zväzových funkcionárov, aby zatlačili na vládu a vrátili športovcov na ihriská.

„Keď si to presadili profesionáli, musia si to aj amatéri,“ tvrdí.

Už takmer päť mesiacov sú zakázané tréningy a zápasy. Ako to vnímate?

Veľmi zle. To, že deti nemôžu športovať beriem ako najväčšiu chybu spoločnosti. Štát sa dopustil obrovskej chyby, ktorá bude mať v budúcnosti veľký dopad na zdravie národa.

V žiadnej inej krajine na svete nie sú deti toľko doma ako u nás. Počúvame, že sme najhorší štát v úmrtnosti na svete, no zákazom deťom športovať to nevyriešime. Iba to tak zhoršujeme.

Smutné je, že za amatérsky šport nikto nebojuje. A pritom ho robí najväčšie množstvo ľudí a všetky svetové hviezdy vzišli z neho.

Ako by ste tento problém riešili?

Keď sú vo firme, rodine a celkovo v živote ťažké situácie, dôležitá je komunikácia. Mne ako funkcionárovi amatérskeho futbalového klubu chýbajú informácie od zväzových funkcionárov. Je potrebné, aby klubom vysvetlili, aká je situácia a čo sa bude diať.

Nepovedali nám však nič, žiadne predstavy a postupy. Chýba mi vecný dialóg. Nevieme, aké majú problémy zväzy a tým pádom oni nevedia, aké máme problémy my kluby.

Keď si za určitých podmienok vedeli športovanie pretlačiť profesionáli, mali sme si to aj my amatéri. Potrebný tlak na predstaviteľov vlády však neprišiel.

Keby sa aj nehralo, treba povoliť, aby sa za určitých podmienok mohlo aspoň trénovať.

Ako by ste si to predstavovali?

Keď sa môže chodiť s testami do obchodov, práce, som presvedčený, že by sa mohlo aj športovať. Sú oveľa nákazlivejšie prostredia ako futbalové ihrisko.

Inde je na metri štvorcovom x ľudí a to je v poriadku? Dnes sa všetci chodia testovať, preto je pre mňa totálne nepochopiteľné, prečo deti nemôžu športovať. A sedia doma.

Namiesto zdravých ľudí sa z nich stávajú počítačoví maniaci. Treba prísť s argumentami a veci zmeniť. Okamžite dostať ľudí do pohybu.

Bojím sa len, že aj tak je neskoro.

Prečo by malo byť neskoro?

Amatérsky futbal tak či tak zaplače. Deti stratili návyky, starší hráči sú znechutení alebo si našli iné záujmy. Po takej dlhej prestávke to bude v malých kluboch ťažké opäť naštartovať. Myslím si, že veľa mužstiev sa ani neprihlási.

A keď počúvam zväzových funkcionárov, ako chcú pokračovať, neprestávam sa diviť.

Čo myslíte?

Ako môže niekomu napadnúť, že dohráme len jesennú časť a uzavrieme súťaže. Je to v rozpore so všetkými predpismi. Nech je situácia aká je, nebolo by to fér.

Ako by ste to riešili vy?

Deti vedia odohrať za týždeň dva zápasy, takže problém v dohratí súťaží nevidím.

Pri mužoch výnimočne navrhujem dohrať sezónu systémom jar – jeseň. Na jar by sa odohrali zostávajúce zápasy jesene 2020/21 a na jeseň tohto roku a jar budúceho by sa odohrali zostávajúce stretnutia sezóny 2020/21.

Takto natiahnutý ročník nám umožní nielen regulárnejšiu súťaž, než to o čom uvažujú zväzoví funkcionári, ale budeme mať aj dostatočný časový priestor v prípade ďalších obmedzení z titulu pandemickej situácie.

Ak by bolo málo zápasov, vymyslieť sa dá oblastný pohár, alebo nejaká iná alternatívna súťaž.

Minulý rok sa súťaže uzavreli predčasne a to sa nemuselo. Prosím, nespravme rovnakú chybu opäť.